Najznámejšie diela

Hrdinský zápisník

Hrdinský zápisník je debutom Kláry Jarunkovej. Vydaniu predchádzalo víťazstvo v súťaži o najlepšiu poviedku vo vydavateľstve Mladé letá v roku 1959. Práve toto víťazstvo bolo impulzom pre autorku, aby napísala ďalšie poviedky. Ako spomína dcéra K. Jarunkovej Dana Zacharová, po príchode zo školy nachádzala mamu, ako tvorí ďalšie poviedky, potom si ich spolu čítali a veľa sa na nich nasmiali.  V roku 1960 tieto poviedky vydala ich knižne.  Hrdinský zápisník je rozprávaním Miroslava Fazuľku a jeho najlepšieho kamaráta na svete Miša Jurana. Stala sa kultovým čítaním pre deti a mládež, vychádzajúcim pravidelne v stále nových vydaniach a reedíciách. Na obálke prvého vydania nachádzame aj tento text:

       Ja a Mišo Juran sme budúci astronauti. Najbližšou raketou poletíme na Mars.

  • Alebo by sme hádam mali počkať, kým najprv Marťania priletia na Zem? – spýtal som sa Miša.
  • Hádam nečakajme, – vraví Mišo. – Lebo čo ak Marťania nie sú ešte vedecky pripravení? A my už máme zoznam vecí, potrebných na cestu.
  • Tak dobre, – hovorím. – Len tú ťavu kde zoženieme?
  • No, to je najmenej, – hodil Mišo rukou. – Pôjdeme s Čedokom do Káhiry a tam už bude ťava, tak si ju dovedieme.
  • To by bolo teda v poriadku, – uspokojil som sa.
  • A vieš, aká to bude senzácia, až vyletíme na ten Mars?

Jediná

Hrdinkou románu je dospievajúca slečna, Bratislavčanka Oľga. Trošku nás zvádza, aby sme Jedinú zaradili do kategórie dievčenských románov, trošku sentimentálnych, trošku sladkých, ale táto kniha je oveľa viac: je v nej málo sentimentu, ale viac dôvtipu, viac reálnych pohľadov na život dospievajúceho dievčaťa a komunity, v ktorej žije. Čaro príbehu funguje dodnes. Príbeh sa odvíja v monológu 14-ročnej Olinky. Je vtipná, bystrá, drzo kritická – najprv ku všetkým naokolo, potom postupne aj k sebe. Získavanie skúseností a nadhľadu sprevádzajúce dospievanie nie je ľahká práca. A toto dievča sa snaží robiť to férovo. Vlastnou cestou vlastného dospievania. Možno preto nachádzala  toľko priazne u svojich rovesníkov a ich rodičov po celom svete. Kniha najprv bola určená rodičom, ale prisvojila si ju mládež. Svedčí o tom aj počet vydaní: v zahraničí vyšla v štyridsiatich dvoch vydaniach, u nás v siedmich. V Taliansku bola zaradená v zozname povinného čítania stredoškolákov (5 vydaní), v Spojených štátoch sa ocitla na zozname bestsellerov a medzi 32 jazykmi, do ktorých bola preložená, nechýbali ani pre nás exotické jazyky, ako faerčina alebo japončina.

Brat mlčanlivého Vlka

Dej príbehu je zasadený do krásnej a dravej prírody Nízkych Tatier, kde na horskej chate, ktorej správcom je ich otec, žijú hlavní hrdinovia Juro, Jožko a ich sestra. Je to domov, ktorý by si možno viacerí želali: jeho súčasťou sú aj dvaja bernardíni Bojar a Baryk, túlavá mačka Žofka či sliepka Krákorka. Prísny otec, láskavá mama, starší brat „Vuk“, malá sestrička Gabka a dvaja bernardíni tvoria zaujímavé zázemie detských hier a dobrodružstiev, ale aj povinností a začínajúcich citových vzťahov. V krásnej horskej prírode, ktorá dáva všetkému dianiu rámec,  sa odvíja život súdržnej chatárskej rodiny, v ktorej deti vyrastajú v istote rodičovskej lásky, pochopenia, ale aj prísnosti. Autority sú v lone vysokohorskej prírody rešpektované, spoločenstvá prirodzene prepojené a pomáhajú si. Lebo príroda môže byť nebezpečná, a niekedy aj krutá… a v tomto príbehu nečakane mení úsmevný príbeh na drámu. Kniha vyšla v  šiestich domácich a päťdesiatich zahraničných vydaniach. Získala vysoké národné literárne ocenenia v Taliansku a Nemecku. V niektorých krajinách bola odporúčaným čítaním.

Tulák

Paľko počas svojho nahnevaného úteku od starých rodičov prežíva dobrodružné a tajomné putovanie horami. Chce ísť k rodičom, nepáči sa mu, ako ho stará mama stále „vychováva“. Všetko, čo na svojej ceste stretáva, akoby išlo ruka v ruke s jeho myšlienkami. Alebo jeho zrýchlené úvahy nachádzajú svoje obrazy v prírode a v stretnutiach, ktoré sa mu pletú do cesty? Ktovie. Jeho tulácke putovanie lesmi sa stáva putovaním vlastnou hlavou a myšlienkami a odkrýva mu nečakané objavy a celkom nové chápanie. Ako tento tulák ukončí svoju cestu? Tajomne. Vracia sa tam, odkiaľ ušiel, do prostredia, ktoré je nezmenené, ale zmenený je on. Múdrejší. Pochopil, že stará mama nevie ľúbiť inak, ako po dobrom či po zlom pchať človeka do vlastnej predstavy, a súčasne sa vracia s vedomím,

že „človek, ak má byť človekom, musí ostať sám sebou“.

 

„Len jedno neviem, či to i naďalej bude tak, že keď bude chcieť moja tupá hlava dačo pochopiť, budú moje úbohé nohy musieť po každý raz prepochodovať tridsaťosem kilometrov. Nuž, to by som teda mal ťažký život. I keď musím úprimne priznať, že túlanie mám nadovšetko rád.“